V pondelok som prišiel normálne do školy, všetko začalo tak ako má, no krátko po začatí prvej hodiny sa nám prostredníctvom rozhladu prihovoril riaditeľ Phil Morrison. Začal s gratuláciami nášmu dievčenskému volejbalovemú mužstvu, ktoré vyhralo SUPER SECTIONALS game a postúpilo tak vo svojej triede na celoštátny turnaj v Illinois. Hovorím si, super, vyhrali, gratulujem, no nejak sa ma to nedotýka, takže neriešim. No potom povedal čosi, čo obrátilo všedný deň naruby a moja nálada hneď stúpla. Takže čo vlastne povedal ?
Všetci študenti sa v piatok nebudú učiť a majú povolené cestovať do Bloomingtonu na volejbalový zápas Unity Rockets bez toho, aby mali neospravedlnenú hodinu. To bolo ešte nič, no keď povedal, že Fan Bus je zdarma, ani som nepremýšľal a hneď som sa rozhodol. Ide sa na volejbal. Nikdy som tomuto športu neholdoval, no už som bol na zopár zápasoch doma v Tolone na mojej škole a atmosféra bola perfektná. Celkovo sa očakáva, že budú vypravené tri fan busy, čo je cca 150 študentov. Ak k tomu prirátam tých, čo sa tam plánujú dostaviť autom, vychádza mi len jedno. Okolo 300 ľudí ide podporiť 14 dievčat, ktoré celú jeseň tvrdo makali.
Prvú vec, na ktorú chcem teda poukázať je, že keď vezmem do úvahy, že na futbalovom zápase Artmedie - majstra Slovenskej republiky sa bolo pozrieť dvesto divákov, príde mi to smiešne. Celá škola drží pokope, čo sa na Slovensku stať nemôže ani náhodou. A posledná vec, neviem si predstaviť riaditeľa mojej školy v situácii, aby nám dával voľno na návštevu športového podujatia. Opäť som sa len presvedčil o tom, že mentálne sú Američania oveľa mladší ako my.
P.S. Cestou sem do Skatelandu, kde pracuje C.J. - môj host brat ( 8 míľ ) som videl asi 200 minibilboardov, plagátov, značiek so slovami podpory pre náš volejbalový tím.
It´s great to be a rocket !
